Môj vek ma ešte predurčuje k tomu, aby som si hľadala bývanie niekde v prízemí rodinného domu. Nelákajú ma ale ani vysoké mrakodrapy , aj keď často ich obyvateľom na najvyšších poschodia veru závidím ich výhľad skoro z vtáčej perspektívy. Hlavne v čase silvestrovskom, keď pohľad na ohňostroje z výšky budovy je celkom isto očarujúcim.
Pred časom sa mi naskytla možnosť kúpy priestoru v podkroví. Cena bola zaujímavá hlavne preto, že sa jednalo iba o neupravený pôjdový priestor, ktorý si ale vyžadoval ďalšie investície. S priateľkou- architektkou- sme sa rozhodli, že veru tento priestor prerobíme na tri byty , každý s plochou väčšou ako 100 metrov štvorcových, teda celkom priestranné riešenie.
Slovo dalo slovo a návrh bol na stole. Od návrhu k realizácii vedie často cesta poriadne tŕnistá. Problémom bol hlavne odpor susedov. Nechceli znášať väčší hluk vo svojom okolí a tak kládli prirodzene odpor. Zvlášť jedna pani bola veľmi aktívna v tomto snažení proti nám. Náhodou sa nám ale podarilo zistiť, že jej syn má stavebnú firmu so slušnou povesťou.
- Ženy sú vynaliezavé a tak sme si vymysleli , že oslovíme jeho firmu, aby celú stavbu realizovala
Stretli sme sa s ním, dohodli sme sa a čakali sme na najbližšiu bytovú schôdzu, kde sa definitívne malo rozhodnúť , či sa stavba bude alebo nebude realizovať.
Miestnosť sa pomaly zapĺňala obyvateľmi domu. Prišla aj obávaná bojovníčka proti nášmu zámeru, aby sme postavili podkrovné byty.
- Ako sme predpokladali- tak sa aj stalo!
Po úvodnej prezentácii a oboznámení všetkých s projektom, ktorý chceme zrealizovať sa ako prvá hlásila do diskusie obávaná pani, ktorá ale mala mienkotvorný vplyv na všetkých obyvateľov bytovky. Ani sme nedýchali a čakali sme, čo povie. Náš úmysel dať robiť objekt jej synovi priniesol očakávané ovocie. S nadšením projekt chválila a odporúčala prijať ostatným.