V nasledujúcich riadkoch by som sa rád prihovoril všetkým rodičom, ktorí milujú svoje deti trošku viac, ako by mali. Ak máte deti, tak si teraz asi hovoríte, že niečo také nie je reálne. Verte, že je. Ešte horšie, však býva to, ak sa rodičovská láska zmení na vydieranie. To už o pozitívnych citoch, veľmi hovoriť nemôžeme. 
Aj dospelé dieťa, je dieťa
Mám kamaráta, ktorý má po tridsiatke. U rodičov už nežije strašne dlho, no i napriek tomu, majú na neho nároky, ktoré by boli prehnané aj v base. Volá im asi tak päťkrát denne. To im ale nestačí. Na návštevy chodí taktiež pravidelne, no ani to nie je dosť. Neustále vymýšľajú nové a nové problémy. Raz je to napríklad to, že si nevzal modrú, ale zelenú košeľu. Inokedy majú zas problém s tým, že im nezavolal o deviatej, ale až o jedenástej. Jednoducho, celé postavené na hlavu. On sa snaží ako blázon, no nepomáha nič. Jeho rodičia žijú v presvedčení, že všetko čo robia, robia z lásky. Aj vy máte pocit, že to tak nie je? Viete, niektorí ľudia si lásku zamieňajú za citové vydieranie. Takto by to ale naozaj nemalo byť. Bohužiaľ, práve rodičia, zvyknú takéto divné veci, robiť veľmi často.
Láska sa nedá kúpiť
Ďalší známy ma priviedol k ďalšiemu zisteniu. Mnohí rodičia majú dojem, že si lásku svojich detí môžu kúpiť. Nehovorím však o tom, že svoje dieťa sponzorujú aj dlho potom, ako dosiahne plnoletosť, zahŕňajú ho darmi a prehnanou pozornosťou. Mám na mysli skôr prípady, kedy sa rodičia deťom vyhrážajú tým, že ich živili a oni k nim majú teraz nejakú povinnosť. Nie milí rodičia. To, že sa staráte o svoje deti počas ich detstva, je normálna vec, zariadila to príroda a vy by ste sa toho mali držať.
Je to vôbec láska?
A na záver jedno zamyslenie. Môžeme ešte hovoriť o láske, keď niekto robí veci, ktoré som spomenul? Podľa môjho laického názoru, naozaj nie. Je to však na každom z vás a hlavne na vás rodičia. Nesnažte sa svoje dieťa citovo vydierať. Verte, že takto si ich lásku nezískate. Funguje to presne naopak.
Láska